Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Oficiálna stránka obce Nižný Kručov - História

Obec
Prvá písomná zmienka o obci

Prvá písomná podoba obce bola v roku 1327 Cruchow. V ďalších rokoch sa vyskytla v rôznych obmenách takto: 1373 - de Kruchou, 1390 - Kruchow, 1477 - Crwcho, 1549 - Crwchov, v 17.storočí Új-Krucsó, 1773 - Krocžov, 1808 -  Uherský Kručow, 1839 - Magyarkrúcsó, 1920 - Kručov, 1927 - Uhorský Kručov a od roku 1946 až dodnes Nižný Kručov.

  • kráľ Štefan V. daroval v roku 1270 Rainoldovi Rozgonimu hrad Čičva a jeho panstvá

  • tieto majetky existovali už pred rokom 1270 a patrili kniežaťu Rastislavovi

  • zo súpisu z roku 1410 medzi poddanskými dedinami čičanského panstva chýba obec Nižný Kručov, ktorá patrila už od 1.polovice 14.stor. zemanom

  • v roku 1327 (obdobie Anjuovcov) si synovia Alexandra Bočiara Gregor a Jakub rozdelili pred leleským konventom majetok Bocsard a Kručov


Pôvod názvu obce

  • podľa niektorých historikov je slovanského pôvodu - Kručov

  • podľa iných zase z latinského a maďarského názvu - Crucho, Kruchio, Krutso



Kručayovci počas stavovských povstaní

Vačšina členov rodu zastávala najrozličnejšie stoličné funkcie.(vysokí kráľovskí, vojenskí úradníci a cirkevní hodnostári) Členovia rodu Kručayovcov sa zúčastnili stavovských povstaní Štefana Bočkaia, Gabriela Bethlena a takisto Juraja Rákociho. Viacerí z rodu boli stúpencami Františka Rákociho II.

  • posledné protihabsburské povstanie vypuklo v roku 1703

  • začalo sa vzbúrov kalvínov, ktorí v lete 1703 vyhľadala Rákociho, žijúceho vo vyhnanstve

  • na ich čele stál Tomáš Esze, boli slabo ozbrojení a vycvičení

  • prvé pokusy kurucov na území Uhorska zmaril cisár Leopold I.

  • roľníci pred ním miestami utekli, niektorí sa pridavali na jeho stranu (neskor boli oslobodení od všetkých povinnosti voči svojím pánom)

  • 2. apríla 1704 - generál Berčeni vydal patent, podľa ktorého sa mali stať slobodnými roľníkmi



výjav z bitky kurucov

  • v dňoch 12.september - 3.októer 1705 zorganizovali kuruci svoj prvý snem v Sečanoch, na ktorom sa po boku Rákociho zúčastnili aj aj bratia Štefan a Mikuláš Kručay

  • na sneme stavy zvolili Rákociho za knieža


Štefan Kručay

  • narodený v Nižnom Kručove v roku 1667

  • zomrel 4.apríla 1747 vo vyhnanstve v Galícií

  • od roku 1699 - tajmník krajinského sudcu a košického generála grófa Štefana Čákiho

  • 2.5.1707   ho František Rákoci II. poveril vedením tajnej dvornej kancelárie

  • stal sa dôverníkom a tajomníkom Františka Rákociho II., ktorý ho často poveroval vybavovaním diplomatických záležitosti v zahraničí

  • prejavil sa ako veľmi šikovný a presný aj vo vedení finančných záležitosti

  • vo vyhnanstve sa staral o finančné záležitosti Františka Rákociho II, neskôr aj o finančné záležitosti emigrantov a stal sa tajomníkom uhorskej štátnej vlady

  • pripravoval a zostavoval bojové plány, vojenské nariadenia a mal na starosti a vedenie zápisníc zo zasadnutí vlády


Martin Kručay

  • do r.1705 bol užskym podžupanom, neskôr zastával funkciu vojenského prefekta a zároveň bol vymenovaný za krajského generálneho intendanta

  • 1712-1720 - bol tabulárnym sudcom a podžupanom Sabolčskej stolice (tu mali Kručayovci početné majetky)

  • bol stúpencom Fr. Rákociho II., ktorému spravoval majetok

  • zabezpečoval potravinami pluk Fr.Barkoczyho a jeho kone


Ján Kručay

  • tretí z bratov, spolu z brigadírom Ladislavom Semerím velili pechote smerujúcej k Dargovu


Snem v Onode, ktorý sa začal 1.mája 1707 uprostred vojenského tábora, kde bol prítomný aj Štefan Kručay, boli Habsburgovci povzbavený uhorského trónu. Františka Rákociho na cestách po Uhorsku sprevádzali dvaja bratia z rodu Kručayovcov - Štefan a Martin.

Dňa 22.februára 1707 Rákoci znovu prehodnocoval stav svojich majetkov na Zemplíne. Spolu s Martinom Kručayom 4.marca 1707 sa knieža vybrali na poľovačku do Rakovca n/O a na druhý deň odišli do Liptovského Mikuláša, kde v kaštieli usporiadali veľkú hostinu.


rodový erb Kručayovcov
Rodový erb Kručayovcov
Najvýznamnejší zemepáni obce

Obec Nižný Kručov bola  pradávnym sídlom rodu Kručayovcov a od jej návzu si rod odvodil priezvisko. Tvrdí sa, že tento starí, významný a široko rozvetvený rod mal zemplínsky pôvod. Prvé správy o rodine sú veľmi stručné. Podľa doterajších výsledkov bádania najstarší známy člen rodu bol Juraj Kručay (Crucho). V roku 1419 mal v obci Nižný Kručov majetky Juraj Habi. V r. 1435 bol majiteľom obce Czudar Šimon II a v r. 1468 sa nimi stali Druhethovci. V r. 1570 niektoré časti Nižného Kručova vlastnil František Vékey. Ďalšími majiteľmi obce boli Tomáš Bogár a vdova po Kalmanovi Sabóovi. V roku 1654 bol ako jediný zemepán zaznamenaný Juraj Kručay II.

  • V období prvého sèítania ¾udu v r.1787 mala obec 38 domov a 305 obyvate¾ov. V rokoch 1869-1870 bolo 46 budov, z toho 1 verejná budova a 1 kostol, poèet obyvate¾ov 301.

  • Väèšina obyvateľstva sa ako v minulosti, tak aj v súèastnosti hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. V priebehu minulých storoèí tunajšia fília patrila k rímskokatolíckej farnosti vo Vranove. O stároèných tradíciách rímskokatolíckej viery svedèí aj fakt z roku 1327, že v obci existovala kaplnka, èi kostolík "beate Katherine virgilis"/svätej Kataríny/.

  • naša obec bola oslobodená sovietskou armádou 18.1.1945.

  • v jari 1972 bolo v N.Kruèove založené družstvo, ktoré nefungovalo dlho a v septembri 1972 došlo k zlúèeniu JRD N.Kruèov a JRD Komárany.

  • v rokoch 1904-1945 deti putovali každý deò do školy do Komáran, lebo v obci neexistovala škola.V r.1946 po oslobodení bola v obci zriadená jednotriedna národná škola.

  • 1.živnostenský list mal v dedine p.Ján Hermanovský z r.1946, ktorý bol podnikate¾om a mal v dome aj ako 1.krèmu,kde museli byť zriadené ved¾a stola aj p¾uvátka. Tu treba aj povedať, že Ján Hermanovský bol richtárom od r 1963-1974. Bol najdlhšie pôsobiacim richtárom v Nižnom Kruèove - a bol by možno aj dlhšie, ale po ťažkej chorobe v tom roku zomrel.


Vlajka obce
Erb a vlajka obce

Obec má vlastný erb a vlajku. Historický odtlačok pečate sme našli v Zemplínskom archíve v Satoraljaújhely. Heraldická komisia MV SK symboly Nižného Kručova zaevidovala v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou N-61/97.

Vznik oltára Kručayovcov

Na základe posledných výskumov môžeme konštatovať okolnosti vzniku oltára v Nyirbátore. Ján Kručay v roku 1731 po získaní dôkazov o manželkinej nevine chcel tragický omyl odčiniť tým, že dal na jej pamiatku postaviť oltár Passio v rímskokat. kostole v Nyirbatore. Iný zdroj uvádza, že 3 mesiace pred vynesením rozsudku smrti jeho manželky, vtedy už 51 ročný Ján oženil o 28 rokov mladšou Borbálou Poganyovou. Je šťastie nebolo dokonalé, lebo ho trápil večný pocit viny z popravy jeho manželky. Vo svojom testamente sa priznáva k ohavnému činu, že poprava jeho manželky nebolo nič iné, ako vražda vykonana prostredníctvom zákona.
Prečo je oltár postavený v Nyirbatore?
Ján Kručay hlboko urazil svojimi machináciami a podvodmi rad minoritov a chcel ich týmto udobriť.
Zhotoviteľ oltára je neznámy, možme len predpokladať, že to bol prešovský majster Zacháriáš Temperovič. Je to veľkoriso koncipované dielo so vzácnym a výnimočným znázornením výjavou a ľudových postáv. Vyniká hlane dokonalosťou a dramatickosťou postáv sú komorného charaktéru. Ústrednou sochou je Kristus na kríži. Z postáv vyžaruje výnimočne dramatického napätia, ojedinele sú scénické výjavy Krista na Hore olivovej , kalvária, výjavy ukrižovania a bičovania. Mecenáš oltára Ján Kručay po dlhom trápení dňa 18.6.1741 zomrel a odpočíva v severnej časti svätyne. Oltár prežil nevedno akým zázračným spôsobom požiare, revolúcie, vojny a aj dnes po 260 rokoch, pôsobí na návštevníka úžasným dojmom.

v.13 pro
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky