Hlavná ponuka:
Prvá písomná podoba obce bola v roku 1327 Cruchow. V ďalších rokoch sa vyskytla v rôznych obmenách takto: 1373 - de Kruchou, 1390 - Kruchow, 1477 - Crwcho, 1549 - Crwchov, v 17.storočí Új-Krucsó, 1773 - Krocžov, 1808 - Uherský Kručow, 1839 - Magyarkrúcsó, 1920 - Kručov, 1927 - Uhorský Kručov a od roku 1946 až dodnes Nižný Kručov.
kráľ Štefan V. daroval v roku 1270 Rainoldovi Rozgonimu hrad Čičva a jeho panstvá
tieto majetky existovali už pred rokom 1270 a patrili kniežaťu Rastislavovi
zo súpisu z roku 1410 medzi poddanskými dedinami čičanského panstva chýba obec Nižný Kručov, ktorá patrila už od 1.polovice 14.stor. zemanom
v roku 1327 (obdobie Anjuovcov) si synovia Alexandra Bočiara Gregor a Jakub rozdelili pred leleským konventom majetok Bocsard a Kručov
Pôvod názvu obce
podľa niektorých historikov je slovanského pôvodu - Kručov
podľa iných zase z latinského a maďarského názvu - Crucho, Kruchio, Krutso
Vačšina členov rodu zastávala najrozličnejšie stoličné funkcie.(vysokí kráľovskí, vojenskí úradníci a cirkevní hodnostári) Členovia rodu Kručayovcov sa zúčastnili stavovských povstaní Štefana Bočkaia, Gabriela Bethlena a takisto Juraja Rákociho. Viacerí z rodu boli stúpencami Františka Rákociho II.
posledné protihabsburské povstanie vypuklo v roku 1703
začalo sa vzbúrov kalvínov, ktorí v lete 1703 vyhľadala Rákociho, žijúceho vo vyhnanstve
na ich čele stál Tomáš Esze, boli slabo ozbrojení a vycvičení
prvé pokusy kurucov na území Uhorska zmaril cisár Leopold I.
roľníci pred ním miestami utekli, niektorí sa pridavali na jeho stranu (neskor boli oslobodení od všetkých povinnosti voči svojím pánom)
2. apríla 1704 - generál Berčeni vydal patent, podľa ktorého sa mali stať slobodnými roľníkmi
v dňoch 12.september - 3.októer 1705 zorganizovali kuruci svoj prvý snem v Sečanoch, na ktorom sa po boku Rákociho zúčastnili aj aj bratia Štefan a Mikuláš Kručay
na sneme stavy zvolili Rákociho za knieža
Štefan Kručay
narodený v Nižnom Kručove v roku 1667
zomrel 4.apríla 1747 vo vyhnanstve v Galícií
od roku 1699 - tajmník krajinského sudcu a košického generála grófa Štefana Čákiho
2.5.1707 ho František Rákoci II. poveril vedením tajnej dvornej kancelárie
stal sa dôverníkom a tajomníkom Františka Rákociho II., ktorý ho často poveroval vybavovaním diplomatických záležitosti v zahraničí
prejavil sa ako veľmi šikovný a presný aj vo vedení finančných záležitosti
vo vyhnanstve sa staral o finančné záležitosti Františka Rákociho II, neskôr aj o finančné záležitosti emigrantov a stal sa tajomníkom uhorskej štátnej vlady
pripravoval a zostavoval bojové plány, vojenské nariadenia a mal na starosti a vedenie zápisníc zo zasadnutí vlády
Martin Kručay
do r.1705 bol užskym podžupanom, neskôr zastával funkciu vojenského prefekta a zároveň bol vymenovaný za krajského generálneho intendanta
1712-1720 - bol tabulárnym sudcom a podžupanom Sabolčskej stolice (tu mali Kručayovci početné majetky)
bol stúpencom Fr. Rákociho II., ktorému spravoval majetok
zabezpečoval potravinami pluk Fr.Barkoczyho a jeho kone
Ján Kručay
tretí z bratov, spolu z brigadírom Ladislavom Semerím velili pechote smerujúcej k Dargovu
Snem v Onode, ktorý sa začal 1.mája 1707 uprostred vojenského tábora, kde bol prítomný aj Štefan Kručay, boli Habsburgovci povzbavený uhorského trónu. Františka Rákociho na cestách po Uhorsku sprevádzali dvaja bratia z rodu Kručayovcov - Štefan a Martin.
Dňa 22.februára 1707 Rákoci znovu prehodnocoval stav svojich majetkov na Zemplíne. Spolu s Martinom Kručayom 4.marca 1707 sa knieža vybrali na poľovačku do Rakovca n/O a na druhý deň odišli do Liptovského Mikuláša, kde v kaštieli usporiadali veľkú hostinu.
Obec Nižný Kručov bola pradávnym sídlom rodu Kručayovcov a od jej návzu si rod odvodil priezvisko. Tvrdí sa, že tento starí, významný a široko rozvetvený rod mal zemplínsky pôvod. Prvé správy o rodine sú veľmi stručné. Podľa doterajších výsledkov bádania najstarší známy člen rodu bol Juraj Kručay (Crucho). V roku 1419 mal v obci Nižný Kručov majetky Juraj Habi. V r. 1435 bol majiteľom obce Czudar Šimon II a v r. 1468 sa nimi stali Druhethovci. V r. 1570 niektoré časti Nižného Kručova vlastnil František Vékey. Ďalšími majiteľmi obce boli Tomáš Bogár a vdova po Kalmanovi Sabóovi. V roku 1654 bol ako jediný zemepán zaznamenaný Juraj Kručay II.
V období prvého sèítania ¾udu v r.1787 mala obec 38 domov a 305 obyvate¾ov. V rokoch 1869-1870 bolo 46 budov, z toho 1 verejná budova a 1 kostol, poèet obyvate¾ov 301.
Väèšina obyvateľstva sa ako v minulosti, tak aj v súèastnosti hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. V priebehu minulých storoèí tunajšia fília patrila k rímskokatolíckej farnosti vo Vranove. O stároèných tradíciách rímskokatolíckej viery svedèí aj fakt z roku 1327, že v obci existovala kaplnka, èi kostolík "beate Katherine virgilis"/svätej Kataríny/.
naša obec bola oslobodená sovietskou armádou 18.1.1945.
v jari 1972 bolo v N.Kruèove založené družstvo, ktoré nefungovalo dlho a v septembri 1972 došlo k zlúèeniu JRD N.Kruèov a JRD Komárany.
v rokoch 1904-1945 deti putovali každý deò do školy do Komáran, lebo v obci neexistovala škola.V r.1946 po oslobodení bola v obci zriadená jednotriedna národná škola.
1.živnostenský list mal v dedine p.Ján Hermanovský z r.1946, ktorý bol podnikate¾om a mal v dome aj ako 1.krèmu,kde museli byť zriadené ved¾a stola aj p¾uvátka. Tu treba aj povedať, že Ján Hermanovský bol richtárom od r 1963-1974. Bol najdlhšie pôsobiacim richtárom v Nižnom Kruèove - a bol by možno aj dlhšie, ale po ťažkej chorobe v tom roku zomrel.
Obec má vlastný erb a vlajku. Historický odtlačok pečate sme našli v Zemplínskom archíve v Satoraljaújhely. Heraldická komisia MV SK symboly Nižného Kručova zaevidovala v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou N-61/97.
Na základe posledných výskumov môžeme konštatovať okolnosti vzniku oltára v Nyirbátore. Ján Kručay v roku 1731 po získaní dôkazov o manželkinej nevine chcel tragický omyl odčiniť tým, že dal na jej pamiatku postaviť oltár Passio v rímskokat. kostole v Nyirbatore. Iný zdroj uvádza, že 3 mesiace pred vynesením rozsudku smrti jeho manželky, vtedy už 51 ročný Ján oženil o 28 rokov mladšou Borbálou Poganyovou. Je šťastie nebolo dokonalé, lebo ho trápil večný pocit viny z popravy jeho manželky. Vo svojom testamente sa priznáva k ohavnému činu, že poprava jeho manželky nebolo nič iné, ako vražda vykonana prostredníctvom zákona.
Prečo je oltár postavený v Nyirbatore?
Ján Kručay hlboko urazil svojimi machináciami a podvodmi rad minoritov a chcel ich týmto udobriť.
Zhotoviteľ oltára je neznámy, možme len predpokladať, že to bol prešovský majster Zacháriáš Temperovič. Je to veľkoriso koncipované dielo so vzácnym a výnimočným znázornením výjavou a ľudových postáv. Vyniká hlane dokonalosťou a dramatickosťou postáv sú komorného charaktéru. Ústrednou sochou je Kristus na kríži. Z postáv vyžaruje výnimočne dramatického napätia, ojedinele sú scénické výjavy Krista na Hore olivovej , kalvária, výjavy ukrižovania a bičovania. Mecenáš oltára Ján Kručay po dlhom trápení dňa 18.6.1741 zomrel a odpočíva v severnej časti svätyne. Oltár prežil nevedno akým zázračným spôsobom požiare, revolúcie, vojny a aj dnes po 260 rokoch, pôsobí na návštevníka úžasným dojmom.